História

Prvú písomnú zmienku o obci poznáme z roku 1414. Podľa nej potvrdil kráľ Žigmund Luxemburský vlastníctvo dedičných panstiev rodu Cudarovcom z panstva Makovica. Práve z tejto listiny sa však dozvedáme aj to, že už v roku 1352 bolo panstvo Radoma včlenené do panstva Makovica. Je teda dôvodné predpokladať, že obec Rovné existovala už v polovici 14. storočia.

Podľa zápisu z roku 1427 mala dedina 35 port. Porta bola brána, ktorá viedla na sedliacky dvor, ale bola taká veľká, že ňou mohol prejsť voz ťahaný koňmi. V tom čase sa nezrátavali obyvatelia dedín, ale dane sa platili od počtu port, čiže sedliackych hospodárskych udalostí. Na jednu portu sa zvykne počítať minimálne sedem usadlíkov (sedliacka rodina a služobníctvo), teda v roku 1427 malo Rovné minimálne 245 obyvateľov. Na prvú polovicu 15. storočia to teda bola naozaj veľká a ľudnatá dedina.

Zmena nastala v druhej polovici 15. storočia, keď v rokoch 1470 až 1471 a 1492 až 1492 vpadli na toto územie poľské vojská a obyvatelia z Rovného utiekli, alebo sa odsťahovali. Je možné, že časť obyvateľstva bola vyvraždená. V dedine ostali len dva domy a kaplnka.

Podľa zápisov z roku 1600 vieme, že Rovné znova existovalo ako veľká dedina, ktorú už obývali najmä Rusíni. Títo sa na území súčasného Slovenska usadzovali od 14. do 17. storočia na základe valaského práva. V roku 1600 sa v obci nachádzalo 21 sedliackych usadlostí, viaceré domy patrili početnej rodine richtára Šoltýsa, tiež tu bol kostolík a fara. Obecný pop vlastnil aj jednu usadlosť. Cirkevný život v obci nadobudol vyšší rozmer tým, že sa tu nachádzala aj ikonopisecká dielňa.

Miestna farnosť zanikla až v 18. storočí. V roku 1782 tu však bol postavený drevený chrám, ktorý však na rozdiel od iných unikátnych kostolíkov v tejto oblasti, v 20. storočí zanikol. Jeho ikony sa nachádzajú v Šarišskom múzeu v Bardejove.

V čase protihabsburských povstaní, konkrétne v rokoch 1713 až 1714 bola obec Rovné úplne vyľudnená. Nie je to však ojedinelý prípad, podobne na tom boli mnohé dediny na východe súčasného Slovenska. K vyľudneniu prispela aj vtedajšia morová rana, avšak nevieme, či zasiahla aj Rovné. Tragický bol rok 1777, keď dedina vyhorela. V roku 1828 tu stálo 68 domov, v ktorých žilo 502 obyvateľov.


Poznatky o existencii školy máme z roku 1903, keď tu vyučoval kvalifikovaný učiteľ Atanáz Sepeši (Szepessi). Mal na starosti 128 žiakov. V danom roku obec obývalo 457 obyvateľov, z ktorých až na 12 Židov boli všetci gréckokatolíci.

Prelom 19. a 20. storočia bol poznamenaný početným vysťahovalectvom za prácou do Ameriky. V čase I. ČSR to bola prevažne poľnohospodárska obec. Druhá svetová vojna pre dedinu skončila 19. januára 1945. Elektrický prúd do obce zaviedli v roku 1956. JRD tu založili až v roku 1972.

Genéza názvu obce

1414 - Rovna
1773 – Rowne, maďarsky Rovna, Rovno 
V súčasnosti - Rovné a v miestnom rusínskom jazyku  Rivne
 
Erb obce

Vyrytý na pažiť postavený pluh symbolizuje, že obyvateľstvo sa neustále zaoberalo poľnohospodárstvom. Tento symbol sa stal základom pre erb obce.